Elena Kohútiková: Materská dovolenka ako perfektná vysoká škola manažmentu

Manažérske zručnosti sa neučia len v školských laviciach – mnohé ženy ich prirodzene nadobúdajú počas materstva. Prvá dáma slovenského bankovníctva Elena Kohútiková v otvorenom rozhovore prezrádza, ako pretaviť skúsenosti z domácnosti do úspešnej kariéry, prečo sa nebáť mužských kolektívov a ako vďaka delegovaniu nestratiť priestor na oddych. Podpredsedníčka Dozornej rady VÚB banky a bývalá viceguvernérka NBS, ktorá bola zaradená do prvej slovenskej Siene slávy projektu #FinŽeny, hovorí takisto o sile mentoringu aj o tom, prečo by sme sa nemali báť vlastných pochybností.

Musí sa človek manažérom narodiť, alebo sa to dá naučiť?

Úprimne, na toto neviem odpovedať. Určite niečo dostaneme „do vienka“ pri narodení, no prispieva k tomu aj výchova a následne charakter práce. Z mojich skúseností viem, že kolegyne prídu z materskej či rodičovskej dovolenky a máte dojem, že práve vyštudovali vysokú školu manažmentu. Rodina naučí ženu manažmentu, rozhodovaniu, plánovaniu, narábaniu s financiami, a preto sa čudujem každému, kto toto nevie oceniť. V tomto sa ale musia vedieť lepšie „predať“ aj kolegyne, ktoré prichádzajú z materskej dovolenky, resp. si hľadajú prácu. Tú vysokú školu manažmentu musia dobre prezentovať a potom budú úspešné.

Ktorú vlastnosť považujete za najdôležitejšiu pre kariéru vo svete financií?

Vytrvalosť a schopnosť neustále nasávať nové poznatky. A odvahu – nielen v náročnej oblasti akou sú bankovníctvo a financie, ale aj odvahu nebáť sa presadiť v mužskom kolektíve. Nebáť sa povedať svoj názor, obhájiť si ho a zaujať. Možno aj iným pohľadom, než bol ten dovtedy platný. A častejšie používať úsmev, ktorý môže odľahčiť ťažkú situáciu, a aj „šiesty“ zmysel. Ak má žena aj zmysel pre humor, je to o to vzácnejšie.

Aké profesionálne a ľudské kvality by mala mať líderka vo svete financií?

Líderka by mala vo všeobecnosti v prvom rade milovať svoju prácu a plniť si svoje profesionálne sny. Iba vtedy vie nadchnúť aj iných. Mala by byť vytrvalá, nevzdať sa pri prvej ani druhej prekážke a aktívne hľadať riešenia. Zároveň musí byť schopná delegovať, a to tak v práci, ako aj v domácnosti. Delegovaním v práci si vytvára svoju „školu“ a nástupcov a tiež zapája všetkých do riešenia úloh. Delegovaním doma učí všetkých, že domácnosť nie je vecou jedného človeka, ale celej rodiny. A tým stmeľuje rodinu, pripravuje svoje deti do reálneho života a takisto má priestor na oddych. Musí byť dochvíľna, mať rozvrhnutý čas a dodržiavať ho. Inak by sa dostala do stresu a nestíhala by buď prácu, alebo domácnosť. A mala by mať charizmu a porozumenie – nie každý deň sa vydarí a vtedy treba povzbudiť a pomôcť.

Stretli ste sa niekedy s impostor syndrómom? Ak áno, ako sa vám s ním podarilo vyrovnať?

Nie. Ja som bola väčšinou hodená do vody a musela som sa rýchlo naučiť plávať v turbulentných časoch budovania nového ekonomického systému aj novej republiky. No pochybnosti o tom, či to dokážem, má, podľa môjho názoru, každá žena. Na tom nie je nič zlé, pokiaľ si to priznám a nájdem cestu, ako tieto pochybnosti odstrániť. A tam je potrebná tá odvaha – výzvu prijať a nastaviť si cestu, ako ju realizovať. A na to je práve dobrý mentoring, ktorý tieto pochybnosti postupne odstraňuje. Keď som dostala ponuku na prvú manažérsku pozíciu, tiež som o sebe pochybovala. Presedela som celú noc a na papier som písala plusy a mínusy tejto pozície, svoje plusy a mínusy, čo by som urobila, čo by som zmenila. A ráno som prišla a povedala áno. Nikdy som to neoľutovala, lebo práve toto prvé rozhodnutie ma potom v živote posúvalo ďalej. Čiže odvaha, nastavenie cieľov, nastavenie cesty, ako ich dosiahnuť, a nevzdať to pri prvom neúspechu. A vytvoriť si okolo seba kolektív najšikovnejších ľudí, ktorí aj toho manažéra posúvajú dopredu. Toto je veľmi dôležité. Nebáť sa priznať, že niečo neviem, niečomu nerozumiem, a učiť sa aj od kolegov. Človek nemôže podľahnúť klamu, že iba on vie všetko najlepšie. Potom prichádzajú sklamania a problémy.

Na čo kladiete najväčší dôraz pri mentorovaní mladších kolegýň?

Mentoring nie je jednoduchá vec. Každá osobnosť je iná, žije v iných podmienkach. Snažím sa motivovať kolegyne, aby sa nebáli nových výziev, aj tých manažérskych. Ukázať im, že to, s čím bojujú ony a čo riešia, to riešia všetky ženy, keď chcú byť v živote úspešné. Nastaviť si reálne ciele, rozdeliť ich na kratšie etapy a pri každej dosiahnutej méte sa odmeniť.

Máte recept na to, ako úspešne požiadať o zvýšenie platu či povýšenie?

Otvorenosť a úprimnosť. Vyzdvihnúť svoje kvality a prínosy pre spoločnosť – nikdy nepoukazovať na druhých, že majú vyšší plat a nerobia tak veľa. Argumentovať iba svojimi výsledkami, svojím prínosom pre výsledky spoločnosti.

Čo vám počas pracovného dňa vie spoľahlivo pokaziť náladu a čo vám ju zasa zlepší?

Pokaziť náladu mi vie nedodržanie slova a nedochvíľnosť. Potešiť ma vie aj malinký úspech, keď sa podarí niečo vyriešiť, alebo keď sa podarí naplniť všetky úlohy dňa. Ale aj vtedy, keď sa mojim kolegyniam a kolegom podarí niečo mimoriadne.

Akým spôsobom zvyčajne dávate kolegom najavo svoju nespokojnosť?

Nemám jednotný postup. Záleží na tom, či ide o mladú kolegyňu či kolegu, alebo už o zabehnutých pracovníkov. Podľa toho volím formu. Mladšej generácii naznačím, ako by sa to dalo urobiť rýchlejšie a dosiahnuť iné výsledky, ak by sme k tomu pristúpili inak. Väčšinou sú riešenia v jednoduchosti. Starším kolegom otvorene poviem, ak som s niečím nespokojná.