Každá investícia by mala mať sociálnu hodnotu

Prechod od čisto ziskovej motivácie k finančným výnosom s etickým dopadom alebo sociálnymi prínosmi. Táto zmena hodnôt vo svete investícií neobišla ani strednú Európu, čo potvrdila bratislavská konferencia Women & Wealth: How Women are Changing the World of Investments. Toto bola téma diskusie medzi spoluzakladateľkou Curaprox / AI Dental Luciou Paškovou, spoluzakladateľom BiteBerry Jánom Podolským, zakladateľkou SKPR, Collective a Divé maky Silviou Kušnírovou a spoluzakladateľkou Lumus Investment Collective Zuzanou Zamborskou.

V rýchlo sa meniacom svete je opatrnosť pri investovaní čoraz dôležitejšia. Zatiaľ čo investori sa tradične zameriavali na finančné riziko svojich investícií, dnes čoraz viac zohráva úlohu etický rozmer. Stále viac ľudí sa zaujíma o to, ako sa ich peniaze používajú. 

Silvia Kušnírová je presvedčená, že každá investícia by mala mať svoj účel. „Hovorí sa ´you either learn, or earn´. Takže ak nezarábam, aspoň sa učím. A táto skúsenosť, v ktorej je neúspech prirodzený, je často veľmi poučná,“ povedala na úvod a dodala, že najdôležitejšie je nezabúdať investovať do seba. „Nemám na mysli wellness, hoci aj to je dôležité, ale sebarozvoj. Tam by mal každý z nás smerovať svoje prvé investície.“

Z pohľadu Zuzany Zamborskej by monitorovanie dopadu malo byť prioritou nielen pre investorov, ale aj pre samotné spoločnosti a ich zakladateľov. „Naša spoločnosť má mnoho problémov – politických, environmentálnych, demografických. Každá spoločnosť by preto mala zvážiť, či to, čo ponúka, môže prispieť k riešeniu týchto problémov, či dáva spoločnosti niečo späť. Nemáme to postavené tak, že investície s dopadom majú nižšiu návratnosť, ale tešíme sa z etických výhod. Z nášho pohľadu by to malo byť samozrejmé a investičné príležitosti hodnotíme podľa toho,“ vysvetľuje investorka.

Lucia Pašková dodáva, že návratnosť investícií s dopadom sa meria trochu inak ako v prípade investícií, ktoré sú orientované výlučne na zisk. „Ak investičná podpora smeruje do aktivít, ktoré by bez nej neexistovali, typicky rôzne školy, kultúrne centrá alebo iné platformy v regiónoch, často nie je žiadna finančná návratnosť. Ale zo sociálneho hľadiska je návratnosť veľká, pretože bez týchto investícií by ľudia opúšťali regióny a sťahovali sa do centier,“ hovorí. 

Mohlo by sa zdať, že prechod od tradičného konceptu investovania k investíciám s dopadom vyžaduje zásadnú zmenu myslenia alebo prístupu. Podľa Jána Podolského to však tak nie je. „Nestretol som nikoho, kto by na začiatku otvorene vyhlásil, že chce zmeniť svet k lepšiemu. Najskôr musia zarobiť peniaze na základné veci, ako sú zamestnanci. Na druhej strane, všetci zdieľame základné hodnoty, ktoré nemusia byť zapísané, pretože podľa nich žijeme. Napríklad nikto tu nezarába na detskej práci,“ vysvetľuje svoj názor.

Ženy v impaktě

Všeobecne sa predpokladá, že ženy investujú inak ako muži. Dôvodom je odlišný prístup k riziku, ktorý zvyčajne vedie ženy k prijatiu defenzívnejších investičných stratégií. Najskôr však ženy musia nájsť odvahu vstúpiť do sveta investícií. Účastníčky diskusie sú dôkazom, že je to možné. 

Podľa Zamborskej je väčší podiel žien medzi investormi dokonca nevyhnutnosťou, bez ktorej bude ťažké dosiahnuť širšiu zmenu. „Pracovala som s kolegyňou v San Franciscu v inkubátore start-upov a často sme boli jediné ženy v miestnosti. A cítili sme, že ak má dôjsť k zmene sociálneho paradigmy, musí prísť zo sveta investícií. Až keď bude viac ženských investoriek, bude viac ženských zakladateliek a viac produktov zameraných na ženský trh,“ verí. 

Sama ide príkladom a tvrdí, že obrátila európske štatistiky naruby. „Trh rizikového kapitálu v Európe je z 92 percent ovládaný mužmi. Našej komunite sa podarilo túto situáciu zvrátiť. Máme viac ako 500 členov, z ktorých 92 percent sú ženy,“ dodáva.

Naše predstavy o svete sú do veľkej miery formované vo vzdelávacích inštitúciách. Podľa Paškovej je práve tu vhodné pracovať na posilnení sebavedomia žien, a to sa aj deje. „Vytvárajú sa dobré programy, ako napríklad študentské firmy a iné, kde projekty často vedú ženy. Tento nedostatok dôvery vo vlastné schopnosti sa často prelomí po pozitívnej skúsenosti. Môže to byť úloha v neziskovej organizácii, ktorá žene ukáže, že má na to, aby viedla tím ľudí. A s touto skúsenosťou sa môže odvážiť začať podnikať,“ hovorí.

Dobrá rada a nová generácia

Kušnírová má pre potenciálne budúce podnikateľky niekoľko praktických rád. „Najdôležitejšie je nájsť oblasť, tému, priestor, ktorý vás prirodzene oslovuje. Keď vás niečo naozaj baví, nepripadá vám to ako práca. Je tiež ľahčie sa o tom dozvedieť viac, pretože váš záujem je autentický. Keď prídete do oblasti ako outsider, je ťažšie bojovať s imposter syndrómom, ktorý do určitej miery máme všetci. A moja rada pre všetkých je: ak neviete, čo robiť, robte čokoľvek. To niečo rozhýbe a tá energia prinesie niečo, čo vás posunie vpred.“

Podľa Podolského je u mladej generácie vidieť určitú zmenu záujmu o dopad vlastných činností. Na jednej strane majú viac informácií, na druhej strane sú menej nadšení. „Pre nich je automatické premýšľať o dôsledkoch a dopadoch, pretože sa to učia v škole. Mám dojem, že nová generácia je trochu agresívnejšia, ale keďže mám veľa skúseností zo zahraničia, vidím, že ľudia z Južnej Ameriky alebo Afriky sú ochotní obetovať oveľa viac pre úspech. To pravdepodobne vyplýva z prostredia, v ktorom vyrastali,“ uzatvára.