Miroslava Jandorfová: Svoju komfortnú zónu opúšťam každý deň

Miroslava Jandorfová riadi HR procesy a stratégiu v NN Slovensko už sedem rokov. Pod jej taktovkou sa spoločnosť stala nielen niekoľkonásobným držiteľom titulu Top Employer Slovakia a Europe, ale v rokoch 2024 a 2025 obsadila prvé miesto v rebríčku všetkých certifikovaných firiem na Slovensku. Laureátka Siene slávy projektu #FinŽeny priznáva, že aj ona zápasila s impostor syndrómom, prečo sa pri mentorovaní vyhýba čierno-bielemu videniu sveta a ako sa učí hospodáriť s energiou v náročných dňoch...

Musí sa človek manažérom narodiť, alebo sa to dá naučiť?

Vnímam to tak, že existujú zručnosti, ktoré sa viete naučiť a práve to učenie je dôležité. Ale keď stretnem skutočných lídrov, vidím, že niektoré vlastnosti máme od narodenia – a tie robia každého z nás jedinečným.

Ktorú vlastnosť považujete za najdôležitejšiu pre kariéru vo svete financií?

Integritu – či už v oblasti hodnôt alebo ľudskej morálky.

Aké profesionálne a ľudské kvality by mala mať líderka vo svete financií?

V prvom rade si myslím, že by mala byť autentická. To platí pre lídrov vo všeobecnosti. V prípade žien je určite veľmi dôležitá zásadovosť v hodnotových otázkach a empatia. Myslím si, že pre každého lídra je kľúčové aj to, aby dokázal ľudí aktívne počúvať.

Akým predsudkom a stereotypom podľa vás ženy vo finančnom svete aktuálne čelia?

Z mojich pozorovaní vládne vo finančnom svete predsudok, že ženy nie sú dostatočne odolné v mužskom svete.

Ktorý životný alebo kariérny moment najviac prispel k rozvoju vašej kariéry?

Nemám konkrétny moment, celú moju pracovnú kariéru som mala šťastie na nadriadených a nadriadené, ktorí ma ovplyvnili pohľadom na veci, prístupom a spôsobom ako riešiť situácie. Za to všetko im dnes úprimne ďakujem. Len vďaka nim som dnes tam, kde som.

Stretli ste sa niekedy s impostor syndrómom? Ak áno, ako sa vám s ním podarilo vyrovnať?

Áno, zažila som ho. Najmä pri nových zodpovednostiach som mala pocit, že nie som dosť dobrá. Pomohlo mi hovoriť o tom s kolegami, pozrieť sa na fakty – výsledky práce, spätnú väzbu – a prijať, že pochybnosti sú súčasťou rastu. 

Kedy ste sa naposledy museli prekonať?

Každý týždeň nastane taká situácia. Určite každý pozná tie chvíle, kedy sa vám nechce do niečoho púšťať, ale vy jednoducho musíte. Situácie, kedy musí človek opustiť svoju komfortnú zónu, prispôsobiť sa a posúvať svoje hranice, prichádzajú dennodenne. S odstupom času zisťujem, že vďaka takýmto situáciám rastiem.

Na čo kladiete najväčší dôraz pri mentorovaní mladších kolegýň?

Mladších kolegov a kolegyne sa snažím motivovať k premýšľaniu a hľadaniu riešení. Nie vždy je všetko čierno-biele. Vediem ich k tomu, aby sa na každý problém pozerali z viacerých uhlov a z rôznych perspektív. V každej situácii treba byť vnímavý a vidieť veci v širšom kontexte. A to najdôležitejšie – aby riešili veci s ľudskosťou.

Máte recept na to, ako úspešne požiadať o zvýšenie platu či povýšenie?

Viem poradiť svojim kolegom a kolegyniam, ale sama  sa počas kariéry spolieham na to, že nadriadení vidia moje výsledky a sami ich docenia. Odporúčam, aby ste sa pri rozhovore zamerali na fakty, ktoré súvisia s prácou. Od nárastu náročnosti role, zodpovednosti, cez dosiahnuté ciele, úspechy, až po účasť na projektoch.

Môžete prezradiť tip, ako rozumne hospodáriť s energiou počas náročnejších pracovných dní?

Veľakrát idem na „dlh“. Uvedomujem si však, aké dôležité je v dnešnom hektickom svete udržiavať rovnováhu medzi súkromným a pracovným životom. Ku koncu dňa sa vždy snažím vypnúť. Pravidelne chodím na prechádzky so psom a do prírody. Tam sa snažím vyčistiť si hlavu.

Čo vám počas pracovného dňa vie spoľahlivo pokaziť náladu a čo vám ju zasa zlepší?

Nemám rada nečestné jednanie. Naopak, každý pracovný deň dokáže zlepšiť jednoduchá pochvala, ocenenie práce či úspech, ak sa niečo podarí.

Akým spôsobom zvyčajne dávate kolegom najavo svoju nespokojnosť?

Veľmi jednoducho – výrazom tváre.