Úspech nie je o egu, ale o odvahe zjemňovať dravý svet a učiť sa z chýb

Tradičné predstavy o úspešnom lídrovi často spájajú dravosť, nekompromisnosť a neustály tlak na výkon. Dnes sa však biznisové prostredie mení. Čoraz viac sa do popredia dostáva potreba empatie, tímovej spolupráce a prepájania mužského a ženského sveta. Nielen o tom porozprávali štyri úspešné dámy v rámci projektu FinŽeny v spolupráci s PRK Partners. Na stretnutí s názvom Rozlúčka s letom alebo Inšpirácia pre líderstvo na jeseň prišli do bratislavskej Kulturamy diskutovať Zuzana Kaparová (Skupina Európskej investičnej banky na Slovensku), Erika Pastoráková (Národohospodárska fakulta EUBA), Miriam Galandová (PRK Partners) a Viktória Ondrejička Jakubovičová (Skyro.ai).

Líderstvo potrebuje synergiu, nie boj

Ideálne vedenie firmy či inštitúcie nevychádza zo súboja pohlaví, ale z ich prirodzeného skĺbenia. Každá zo strán má svoje prednosti a najlepšie výsledky vznikajú vtedy, keď sa podarí oba svety prepojiť. „Za mňa je v líderstve najlepšia kombinácia mužsko-ženská. Keď to firma dokáže skĺbiť a vyťažiť z každej stránky to najlepšie, je odsúdená na úspech,“ hovorí Miriam Galandová, partnerka v advokátskej kancelárii PRK Partners, ktorá oslavuje 20 rokov pôsobenia na slovenskom trhu. 

Prostredie vysokého biznisu či advokácie je pritom stále dominantne mužské. Mnohé ženy od vstupu do vyšších pozícií odrádza práve predstava agresívnej dravosti. Podľa Miriam Galandovej je však úlohou líderky tento svet postupne zjemňovať a meniť stereotypy: „Klient má niekedy pocit, že dostane najlepšiu službu len vtedy, pokiaľ je za stolom ten najagresívnejší advokát. Snažím sa im vysvetľovať, že to tak byť nemusí. Ženy môžu do tímu priniesť iný pohľad, ktorý celok obohatí.“

Rozhodujú schopnosti a vízia

Technologický svet bol desaťročia vnímaný hlavne ako mužské prostredie. Svoje o tom vie CEO a spoluzakladateľka školy Skyro Viktória Ondrejička Jakubovičová. Jej príbeh však nie je príbehom ženy, ktorá uspela „napriek mužskému svetu“, ale príbehom líderky, ktorá si v technologickom prostredí vybudovala svoje miesto. Dnes pomáha vytvárať priestor pre generáciu, pre ktorú už otázka, kto do sveta technológií patrí, nemusí byť témou. Za svoju prácu si vyslúžila ocenenie Forbes 30 pod 30, ktoré nevnímala ako potvrdenie osobného statusu, ale hlavne ako príležitosť. „Aby bol náš projekt viac vidieť a aby sa rozprávalo o téme vzdelávania,“ hovorí.

Súkromnú strednú odbornú školu spoluriadi s kolegom s ambíciou pripravovať novú generáciu odborníkov a lídrov. Ich model spolupráce zároveň ukazuje posun, ktorý sa postupne odohráva aj v samotnom technologickom sektore: nejde o to, či za stolom sedí muž alebo žena. Rozhoduje, kto má schopnosti, víziu a odvahu niesť za svoje rozhodnutia zodpovednosť.

Chyba nie je koniec, ale výzva

Schopnosť pracovať s vlastným zlyhaním je pre lídra nevyhnutná. Kariéra ani riadenie inštitúcií totiž nie sú priamka. Podľa Zuzany Kaparovej, vedúcej zastúpenia Skupiny Európskej investičnej banky na Slovensku, nemá zmysel utápať sa v minulých pochybeniach. „Podľa mňa je dôležitejšie zistiť, kde sa stala chyba a prečo, a poučiť sa z toho. Život aj kariéra sú proste sínusoida. Ja sa vždy snažím pozrieť na to, čo mi to dalo, a hlavne – čo s tým ďalej. Ak sa na veci od začiatku pozeráme s veľkým rešpektom až strachom, ani do toho nepôjdeme. Aj chybu beriem ako výzvu, že veci zlepšíme a nájdeme inú cestu,“ dopĺňa. 

Podobne vníma prácu s chybou aj Erika Pastoráková, dekanka Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Zdôrazňuje, že najmä v akademickom prostredí býva chyba často výsledkom časového tlaku či ponáhľania sa, no kľúč k jej vyriešeniu leží v otvorenej komunikácii. „Patrím medzi perfekcionistov. To znamená, že každá chyba sa mi v hlave vracia aj po rokoch. Ja sama som si tým najprísnejším kritikom. Naučila som sa však, že komunikácia je kľúč. Keď aj dôjde k nejakej chybe a človek veci vysvetlí, dá sa to ešte napraviť,“ zdôrazňuje. 

Odvaha prikývnuť na príležitosť

Ak by mali dnešné líderky možnosť nahliadnuť na svoje ja mladšie o 20 rokov, každá z nich by reagovala trochu inak. Miriam Galandová priznáva, že by si priala mať aktuálne vedomosti už vtedy. Zároveň však dodáva, že ide o prirodzený vývoj, ktorý má svoj význam a ktorý by zrejme ani nebolo správne meniť. Zuzana Kaparová zdôrazňuje, že mala iné plány, no život ju naučil vnímať nečakané výzvy bez paniky: „Nie je to o tom nechať veci len tak plynúť, ale skúšať vnímať príležitosti, ktoré vám život prináša, a nebáť sa ich chopiť.“ 

Erika Pastoráková spomína, že jej mama pôvodne predpovedala skromnú kariéru v kľudnej kancelárii s presne vymedzeným pracovným časom. „Aj moje 20-ročné ja by bolo dnešnou realitou prekvapené.“ Viktória Ondrejička Jakubovičová zas opisuje svoju cestu z východného Slovenska do hlavného mesta s túžbou presadiť sa napriek pochybnostiam okolia: „Chcela som ukázať svetu, že vo mne ten talent je, hoci bol predtým spochybňovaný. Verím tomu, že bude stále viac a viac líderiek, ktoré sa v biznise presadia.“