top of page

Biznis ako misia: Keď úspešné ženy menia kultúru, prírodu aj podnikanie

  • před 12 minutami
  • Minut čtení: 4

Svet podnikania, verejnej sféry a tretieho sektora sa často vníma ako tri odlišné vesmíry. Existujú však líderky, ktoré ich prepájajú s odvahou rásť a zodpovednosťou meniť veci okolo seba. Čo ich v čase kríz motivuje, ako zvládajú prekážky a kde berú odvahu otvárať nepopulárne témy? Aj na tieto otázky hľadala odpovede diskusia projektu #FinŽeny s názvom „Ženy (nielen) v biznise: Odvaha rásť, zodpovednosť meniť“, ktorá sa konala v bratislavskom Edison Filmhube. Svoje skúsenosti a pohľady v nej zdieľali kultúrna manažérka a bývalá ministerka kultúry Silvia Hroncová, riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann a daňová poradkyňa a partnerka v poradenskej spoločnosti LeitnerLeitner Anna Fábryová.


 

LeitnerLeitner - debata projektu FinŽeny

Životné poslanie namiesto profesie

Cesta k úspešnému manažmentu nemusí viesť cez ekonomické fakulty. Silvia Hroncová vyštudovala divadelnú vedu  a dejiny umenia. Viedla Slovenské národné divadlo, Operu Národného divadla a Štátnu operu v Prahe aj bratislavský Divadelný ústav. V roku 2023 dokonca zastávala post ministerky kultúry v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora.  „Političkou sa necítim. Cítim sa ako človek, ktorý sa celý život venuje kultúre a umeniu. Sú to oblasti, ktoré mi prinášajú nielen radosť, ale aj poznanie a hlbší duchovný rozmer života,“ uviedla.

 

Miroslava Plassmann vyštudovala biochémiu a molekulárnu biológiu, no jej poslaním sa stala ochrana prírody vo WWF Slovensko (World Wide Fund for Nature). „Tvrdím, že boj v neziskovom sektore je ‚biznis‘ ako hociktorý iný. Chceme chrániť prírodu, no zároveň musíme vymyslieť zaujímavé projekty, formy financovania a prežiť v nepriaznivých podmienkach. To je dnes mimoriadne náročné,“ hovorí. Organizácia funguje ako občianske združenie. Financovanie získava z európskych zdrojov, čiastočne zo súkromného sektora, ale aj od jednotlivých darcov. V konkurencii sociálnych tém je pritom ťažké získať prostriedky na prírodu, hoci 80 % Slovákov ju považuje za veľmi dôležitú.

 

Viac ako len čísla

Pre Annu Fábryovú z LeitnerLeitner je úspešné podnikanie v daňovom poradenstve prostriedkom na to, ako financie, čas a motiváciu kolegov presúvať do hodnotných projektov v oblasti kultúry, duálneho vzdelávania alebo pre sociálne slabších a hendikepovaných ľudí. „Oni potrebujú blízkosť. Stretnutie s nimi ma najviac vracia do reálneho života,“ prezrádza. Vďaka filozofii spoločnosti LeitnerLeitner vznikol unikátny projekt duálneho vzdelávania, ktorý otvoril dvere do sveta daní žiakom Obchodnej akadémie Račianska v Bratislave. Ukazujú ním odvahu robiť veci inak a búrať mýty o tom, že v daňovo-poradenskej firme nie je možné ponúknuť plnohodnotnú výučbu. „Pre firmu to nie je len formálna prax, ale investícia obrovského množstva času do reálneho vyučovania stredoškolákov,“ ozrejmuje.

 

Rovnakú blízkosť a búranie stereotypov prináša aj podpora neziskového sektora. „Najprv sme chceli len pomôcť, ale neskôr sme zistili, ako veľmi nám to pomohlo.“ Konkrétnym príkladom takejto synergie je dlhodobá spolupráca s nezávislým bratislavským divadlom STOKA, ktorá prerástla do obojstranne prínosného vzťahu, či osobná pomoc v krízovom stredisku Brána do života. Projekt pomáha ženám a deťom často vystaveným rodovo podmienenému násiliu. „Chodíme k nim napríklad čistiť a revitalizovať záhradu. Pre náš tím je to skvelý teambuilding, no zároveň sa stretávame s komunitou mimo našej sociálnej a ekonomickej bubliny, čo nám dáva úplne iný pohľad na život,“ prezrádza Anna Fábryová.

 

Tímový duch a oživovanie histórie

Silvia Hroncová spoločne  s manželom Ivanom kúpili počas pandémie v Kokave nad Rimavicou bývalú majstrovskú lesnícku školu z roku 1913, ktorá desaťročia chátrala. V prvej fáze záchrany budovy priestor s pomocou lokálnych pomocníkov vyčistili a postupne ho revitalizujú. Región Novohradu, Gemera a Malohontu má od konca 18. storočia silnú sklársku tradíciu, a preto sa rozhodli založiť v priestoroch bývalej školy múzeum a galériu skla. V regióne, ktorý získal aj smutný prívlastok hladová dolina navyše opravili neďaleký starý dom  a vybudovali v ňom ubytovňu a zo starej stodoly vytvorili turistické centrum. A už pár rokov v letných mesiacoch pripravujú v Starej škole kultúrne podujatia a výstavy o skle. Miestni obyvatelia aj návštevníci vďaka sérii výstav Príbeh skla bližšie spoznávajú históriu regiónu a ich sklársku tradíciu.

 

Viesť ľudí v náročných podmienkach si vyžaduje špecifický prístup. Vo WWF Slovensko riadi Miroslava Plassmann vyše 20-členný tím. „Najväčšia motivácia je presvedčenie. Človek musí byť presvedčený o tom, čo robí, aby to robil dobre a prekonal ťažké situácie. A práve takíto ľudia sú v mojom tíme a ja ich obdivujem pre veľa vecí,“ prezrádza. Vyberá si preto silné osobnosti a dáva im dostatok voľnosti. Anna Fábryová dopĺňa, že hodnotové projekty firmu so 60 kolegami neuveriteľne spájajú a posilňujú tímového ducha. Zamestnancov podľa nej motivujú zaujímavá práca, flexibilita a rýchle rozhodovanie bez korporátnej byrokracie.

 

Odvaha otvárať nepopulárne témy

Pravá odvaha sa prejavuje v schopnosti presadzovať témy, ktoré spoločnosť nevníma ako prioritu. Miroslava Plassmann pripomína, že to je hlavné poslanie neziskového sektora. Ľudia radi hovoria o láske k prírode, ale málokto sa rozhodne za ňu bojovať proti tým, ktorí ju ničia. Ale stále je dôležité to brať s nadhľadom. Miroslava spomína na rokovanie s človekom, ktorý ju označil za ekoteroristku. Obliekla si preto kostým a vo dverách zahlásila: „Tak prišla tá ekoteroristka.“ Nakoniec našli spoločnú reč a dokonca pracovali na viacerých „zelených“ projektoch. Náročné diskusie zažívala aj s lesníkmi či farmármi, ktorých presviedčala, aby pravidelne zaplavované polia premenili späť na pôvodné lúky.

 

Silvia Hroncová presadzovala odborné zmeny aj skvalitnenie kultúrnej infraštruktúry v úradníckej vláde. Odvahu ukázala aj pri dostavbe novej budovy Slovenskom národnom divadle, ktoré sa stavalo dlhých 25 rokov. „Neverili mi pri mojom nástupe do SND,  že sa mi podarí otvoriť novú budovu, predsalen to bola náročná stavba a ja som bola prvá žena na čele SND. Budova divadla bola desiatky rokov rozostavaná a dôvera, že sa podarí budovu dokončiť práve mne bola zo začiatku nízka,“ uviedla. V tom čase som však dostavovala náš rodinný dom, spoznala stavebné procesy a táto skúsenosť mi pomohla pri dokončovaní a kolaudácii divadla. Ale najdôležitejšia a najzásadnejšia pri dostavbe budovy bola tímová spolupráca a energia všetkých kolegov z divadla.

 

Kľúč k úspechu a pohľad do budúcna

Čo stojí za úspechom týchto manažérok? Annu Fábryovú poháňa aj po 30 rokoch vášeň pre dane a daňové poradenstvo. Rada by sa vrátila k jazykom a naučila sa po francúzsky. Miroslava Plassmann nemá rady, ako byť úspešný, ale jej krédom je: „Hlavné je nebáť sa ísť vlastnou cestou.“ Silvia Hroncová by chcela stráviť viac času v záhrade, lebo pokoj a ticho posilňujú. Na margo záhradných plánov Miroslavy s úsmevom dodáva: „Moja záhrada vyzerá naozaj ekologicky. Vzhľadom na to, ako vyzerá, mi nezostávalo iné, ako ju vyhlásiť za striktne chránené územie, do ktorého sa nezasahuje.“

Komentáře


bottom of page