top of page

Dana Škublová: V práci aj v živote sa oplatí byť trpezlivý a férový

před 11 minutami
Minut čtení: 7

Dana Škublová patrí medzi skúsené manažérky slovenského finančného sektora. V ČSOB Finančnej skupine pôsobí od roku 2009 a počas svojej kariéry zastávala viacero riadiacich pozícií v oblastiach bankopoistenia, sporenia, investovania či platieb. Od roku 2016 viedla slovenskú pobočku KBC Asset Management, v súčasnosti je riaditeľkou retailovej pobočkovej siete ČSOB. Projekt #FinŽeny ju zaradil do prvého slovenského prehľadu 30 inšpiratívnych žien zo sveta financií. Napriek pracovnému vyťaženiu si našla čas odpovedať na naše otázky.


Dana Škublová, riaditeľka retailovej pobočkovej siete ČSOB

Keby ste mali opísať svoju kariéru jedným slovom, ako by znelo a prečo?

Použila by som slovo cesta. Niekto má v živote jasnú predstavu, kam sa chce dostať. Moja predstava bola robiť zmysluplné veci a byť užitočná. V živote som stretla veľa ľudí a narazila na príležitosti, ktoré sa mi možno v úvode zdali nereálne alebo nemožné, a nakoniec boli obohacujúce alebo ma nasmerovali na cestu, o ktorej som ani neuvažovala.


Akú emóciu by ste chceli, aby si ľudia spájali s vašou prácou alebo vaším menom?

Že držím dohody a snažím sa byť férová. Pre mňa je veľmi dôležité férovo komunikovať a dohodnúť sa na veciach. Nie vždy všetko vyjde, ale o tom je komunikácia. Aby sme si vysvetlili, že niečo nevyšlo, čo nevieme splniť alebo prečo. Alebo si jednoducho vychutnáme, keď sa veci podaria. Vo všeobecnosti radšej posúvame príjemné a pozitívne veci, že sme niečo dokázali alebo dodali. To nám dodáva sebavedomie a odvahu. Aj každá chyba alebo zlyhanie nás však môžu obohatiť, ak sa z nich poučíme do budúcnosti.


Keď sa obzriete späť, čo bolo doteraz vašou najväčšou kariérnou výzvou?

Asi táto pozícia, ktorú teraz robím. Aktuálne riadim sieť retailových pobočiek v ČSOB, a to v čase, keď sa spájame s 365.bank. Je to určite obrovská príležitosť naučiť sa niečo nové. Na druhej strane, je to zároveň veľká zodpovednosť, ktorá si vyžaduje veľké sústredenie, pozornosť, schopnosť rýchlo rozhodnúť a reagovať na meniace sa veci. Každý deň potrebujeme niečo skorigovať, rozhodnúť, posunúť, vylepšiť, zastaviť. A keďže riadim fyzickú pobočkovú sieť, je to vždy aj o ľuďoch. Každé rozhodnutie môže mať pozitívny alebo negatívny dôsledok na jednotlivca po celom Slovensku. O to viac je to náročné – vžiť sa do pocitov ľudí a komunikovať na partnerskej báze.


Ktoré zručnosti považujete za kľúčové pre úspech vo vašom odvetví?

Aktuálne je to za mňa adaptabilita. Je to schopnosť zvládnuť situácie a podmienky, v ktorých aktuálne firma alebo jednotlivec je. Kedysi sa posudzovalo IQ. Potom bolo dôležité EQ, teda schopnosť vcítiť sa do pocitov a rozmýšľania toho druhého. A teraz je to adaptabilita. Je to kombinácia inteligencie a empatie, a zároveň schopnosti prispôsobiť sa meniacim podmienkam. Stavia na tom, že niečo vieme, na tom, že sa dokážeme precítiť, ale aj na tom, že vieme akceptovať, prijímať, spracúvať, posúvať, meniť a vylepšovať veci v prostredí, ktoré máme aktuálne vytvorené – či už vlastným pričinením, alebo vplyvom externých okolností, na ktoré nemáme dosah.


Kedy ste naposledy zmenili názor – a čo vás k tomu priviedlo?

Snažím sa byť konzistentná, čo neznamená, že neviem veci korigovať, alebo že tvrdohlavo trvám na svojom. Obyčajne viem zmeniť názor pod váhou argumentov, ak získam nové informácie, alebo potrebujeme zobrať do úvahy širší kontext ako na začiatku.


Aké aktivity vám pomáhajú udržať si energiu počas náročného pracovného obdobia?

Mám svoj režim. Už 27 rokov mám každý deň spoločné raňajky s manželom, pretože to je jediná časť dňa, keď určite vieme, že sa spolu doma stretneme. Snažím sa mať dni naplánované, čo mi pomáha rýchlo sa prispôsobiť aj prípadným zmenám. Najvýkonnejšia som ráno, preto som v kancelárii už skoro ráno a riešim najdôležitejšie veci. A dôležitá je pre mňa príprava – šetrí čas mne aj kolegom alebo partnerom, s ktorými v priebehu dňa komunikujem. Môžeme ísť rovno k veci a nemusíme sa zdržiavať zbytočnosťami.


Aké hodnoty považujete pri svojej práci za najdôležitejšie a prečo?

Transparentnosť a férovosť. Prax ma naučila, že ľudia dokážu prijať akúkoľvek skutočnosť, ak o nej vedia včas. Nie je nič horšie ako nevedomosť. Tá vedie ľudí iba k zbytočným fabuláciám a konšpiráciám, čo mnohokrát nie je užitočné. S každou informáciou sa spája nejaká emócia, pre jedného môže byť dobrou správou a pre iného zlou. Ale to vieme zvládnuť a pomôcť spracovať.


Ktorá časť vašej práce vás najviac napĺňa a prečo?

Ako som spomínala, pracujem s ľuďmi. Našou úlohou je v prvom rade predávať a poskytovať služby. No mňa veľmi napĺňa a teší, ak sa môžeme vzájomne rozvíjať. Som rada, keď vieme vymyslieť zaujímavé tréningové a rozvojové programy, špeciálne pre manažment pobočkovej siete, pre riaditeľov pobočiek. Sme roztrúsení po celom Slovensku, a tak nemáme vždy príležitosti, aké majú kolegovia v Bratislave. Som preto veľmi rada, ak sa mi podarí vymyslieť a zorganizovať niečo, čo obohatí kolegov po celom Slovensku po ľudskej alebo profesijnej stránke. A to v oblastiach, ktoré nemusia nevyhnutne súvisieť s našou prácou, ale s osobnosťou človeka ako takého.


Ktoré knihy, podcasty alebo osobnosti vás na vašej kariérnej ceste najviac inšpirovali?

Knihy sú každodennou súčasťou môjho života. Už roky mám zvyk, že každý deň si prečítam aspoň 2 strany. Možno sa to zdá byť málo, ale vytvára to návyk čítať. Keď som veľmi unavená, aj dve strany sú dosť. A naopak, niekedy prečítam aj pol knihy naraz. Striedam odborné knihy s beletriou. Bavia ma knihy z oblasti psychológie, fungovania ľudského mozgu, čítam o inšpiratívnych ľuďoch, snažím sa pochopiť ich uvažovanie, nastavenie, rozmýšľanie. Rada počúvam Jana Muhlfeita, stratéga a kouča. Mala som možnosť stretnúť sa s ním aj osobne a je to bezpochyby veľmi inšpiratívny človek. Dokáže veľmi jednoducho a zrozumiteľne opísať a vysvetliť to, čo každodenne zažívame.


Ako ste sa naučili pracovať so stresom?

Keď som začínala ako mladá manažérka, chcela som byť vo všetkom dokonalá. Prax ma naučila, že sa to nedá. A že je to zbytočné očakávanie. Tým, že sa snažím mať veci pod kontrolou a vopred naplánované, eliminujem nepredvídavé udalosti. A jediný stres, ktorý si pripúšťam, je časostres. Máme málo času na všetky zámery, ktoré chceme v živote stihnúť. Ak si to aspoň trochu naplánujem, podarí sa mi veľa splniť.


Máte recept na rovnováhu medzi pracovným a osobným životom?

Moja definícia work-life balansu je, že si vytváram rovnováhu medzi tým, koľko času venujem práci a koľko sebe a prispôsobujem to podľa toho, čo je v aktuálnej dobe dôležité. Ak teraz riešime spájanie dvoch bánk a potrebujem viac času venovať práci, robím to vedome na úkor svojho súkromia. A zase naopak, keď vidím, že moja rodina či okolie potrebujú väčšiu pozornosť alebo ja potrebujem väčšiu podporu, zorganizujem si to tak, že viac času venujem im.


Čo vám prináša radosť a energiu počas pracovného dňa?

Čas je veličina, ktorá je v tejto dobe čoraz vzácnejšia. Teší ma, ak mám večer pocit využitého času. Že sme zbytočne nedebatovali alebo nestrácali čas vecami, ktoré nikam nevedú. Nie každý deň musí mať stopercentný výsledok, určite by nemal byť premárnený. Naspäť sa už nevráti.


Zažili ste situáciu, keď vás podporila iná žena? A čo ste si z toho odniesli?

Určite áno. V ČSOB som mala kolegyňu, s ktorou sme si vzájomne robili peer-to-peer koučing. Bolo to veľmi užitočné, pretože sme si vedeli otvorene povedať postrehy na svoju prácu, vystupovanie, prejsť svoje zámery, vedeli sme sa vzájomne inšpirovať a vedeli sme si vzájomne vypýtať názor na veci, ktoré by sme sa možno nadriadeného alebo iného kolegu neopýtali. Ja sama rada podporujem kolegov s potenciálom, osobitne ženy. Stáva sa, že prídu prezentovať na dôležité mítingy konkrétnu tému a vidím, že chcú všetko odprezentovať ukážkovo, ale sú v strese. A je to len preto, že ich stresuje záväzok alebo snaha byť dokonalou. To je typické práve pre ženy. Vtedy buď píšem alebo im osobne dám spätnú väzbu, či to bolo dobré, kde som videla slabé miesto, čo bolo výborné, čo by som do budúcna zmenila, alebo ich podporím tým, že im poviem, že nepotrebujú nič iné, len získať viac príležitostí na svoju vizibilitu. A reakcie od nich sú väčšinou veľmi milé, mnohé potom aj mentorujem.


Aký predsudok o ženách vo vašom odbore najradšej vyvraciate?

Pohľad na ženy sa v korporáciách už veľmi zmenil. Určite majú dnes ženy veľa príležitostí, ale je len na nich, či ich využijú alebo nie. Nevidím vo svojom okolí, že by boli muži protežovaní pred ženami. Túto dobu už máme za sebou. A ak máme vzájomne nejaké predsudky – muži o ženách a ženy o mužoch, tak v rovine žartovania alebo odľahčenia situácie.


Ako by podľa vás vyzeral svet, keby mu „vládli“ ženy?

Neboli by vojny! :-) Ženy by sa asi nepotrebovali pobiť alebo dokazovať si silu cez zbrane, ale snažili by sa na to ísť inou formou. Asi je ľahšie a rýchlejšie demonštrovať fyzickú silu ako presadiť silu myšlienky alebo úsilia.


Akú radu by ste dali ženám, ktoré začínajú svoju kariéru vo financiách?

Byť sama sebou, pracovať na sebe a byť trpezlivá. Na vrchol nevedú skratky ani eskalátory. Všetko má svoj čas. Niektoré zručnosti alebo poznania vieme nadobudnúť až praxou, a tú si potrebujeme zažiť. A nevzdávať sa. Brať každú chybu ako príležitosť poučiť sa. Nie ako dôvod na to, aby vedome znižovali svoju hodnotu alebo spochybňovali samy seba.


Ako spoznáte, že robíte niečo, čo má skutočný zmysel?

Niektoré veci vieme ľahko merať cez reporty, niektoré nie. A práve to, čo vieme merať ťažšie, je asi to najhodnotnejšie. Mňa poteší, keď vidím spokojných kolegov okolo seba, keď dostanem spontánnu spätnú väzbu na niečo, čo ani nepredpokladám, že si môže niekto všimnúť a zaregistrovať.


Keby ste mali vybrať jednu vec, ktorá vám najviac pomohla profesijne aj osobnostne rásť, aká by to bola?

Trpezlivosť. Osem rokov som pracovala v Asset Managemente a tam sme vzdelávali klientov aj bankárov, že pri investíciách musí byť človek trpezlivý. Niektoré veci neurýchlime. A tak je to aj s prácou. Zo začiatku som chcela všetko a hneď a nechápala som, ak niekto niečo nedodal alebo to videl inak. Mala som pocit, že ak prídem s mojím riešením hneď, ušetrím inému čas s rozmýšľaním, ako to urobiť. Od kolegov som dostala spätnú väzbu, že ich nepočúvam. Absolvovala som teda kurz mediátora, aby som sa naučila počúvať a byť trpezlivejšia. A musím povedať, že mi to veľmi pomohlo. Niektoré veci potrebujú čas. Alebo majú svoju postupnosť. Vždy však prídu do cieľa, ak mu veríme a ideme za ním.


Aké nové trendy alebo technológie vo financiách vás najviac zaujímajú a prečo?

Asi ako všetci v tejto dobe, študujem veci okolo umelej inteligencie. Zatiaľ je to výborný nástroj na sumarizáciu veľkého množstva dát. Ešte nám umelá inteligencia neposunula kreatívnu myšlienku, s ktorou sme sa doteraz nestretli. Ale ide tak strašne rýchlo, že dnešná novinka bude o rok už zastaraná. A všímam si aj iné veci okolo seba. Trendy vo finančníctve sa menia. Banka už nie je klasickou inštitúciou, ktorá poskytuje peniaze tým, ktorí ich nemajú, a ukladá peniaze tým, ktorí ich majú. Banka je dnes už taký fintech. V banke dnes kúpite parkovanie, lístok na vlak, uložíte si všetky doklady o aute, dostávate pripomienky, aby ste nezabudli na STK a podobne.


Keby ste mali definovať úspech bez použitia slov „kariéra“ alebo „peniaze“ – ako by znela vaša definícia?

Úspech je definíciou spokojnosti človeka so sebou samým. Pre niekoho to môže byť veľký dom, drahé auto, vysoká manažérska alebo politická funkcia. Pre iného zase pomoc iným, vyrovnaná osobnosť alebo pocit, že žije naplnený život. A o to sa snažím aj ja – viesť užitočný život a pomáhať, kde viem a môžem.


bottom of page