Dve generácie, jeden cieľ: ako úspešné ženy menia tvár líderstva

V slovenskom finančníctve sa stretávajú dve generácie, ktoré si nielen navzájom rozumejú, ale sa aj prirodzene dopĺňajú. Veľmi dobre ich zastupujú dve dámy zaradené do Siene slávy projektu #FinŽeny. Jedna je synonymom zásadných transformačných období bankovníctva, druhá reprezentuje moderné korporátne líderstvo. Reč je o Elene Kohútikovej, podpredsedníčke Dozornej rady VÚB banky a bývalej viceguvernérke Národnej banky Slovenska, a Darine Kmeťovej, finančnej riaditeľke a členke predstavenstva VÚB banky. Spoločne sa stretli na neformálnej debate o medzigeneračnej spolupráci v priestoroch Generali poisťovne v Bratislave.

Medzigeneračná spolupráca ako kľúč k lepším rozhodnutiam

V modernej diskusii o medzigeneračnej spolupráci sa podľa oboch líderiek často zabúda na jeden zásadný rozmer – vek. Elena Kohútiková to pomenúva priamo: „Diverzifikácia by nemala byť len rodová, ale aj veková. Mať vo firme mladých ľudí, strednú generáciu a aj zástupcov  z vekovej kategórie 50+. Pretože práve z týchto medzigeneračných vzťahov vznikajú najlepšie nápady.“ Tento model podľa nej funguje jednoducho: mladí prinášajú energiu a nápady, stredná generácia realistický pohľad a limity a staršia generácia nadhľad a schopnosť „upratať“ situácie. „Je extrémne dôležité, aby to takto fungovalo,“ dodáva Kohútiková.

Darina Kmeťová tento pohľad dopĺňa z praktickej korporátnej skúsenosti. Sama vníma starších kolegov ako cenný zdroj stability aj know-how: „Sú to ľudia s obrovskými skúsenosťami, ktorí prinášajú stabilitu a istotu, diverzitu názorov. A často chcú ešte pracovať a posúvať sa ďalej.“ Zároveň však zdôrazňuje, že efektívne fungovanie tímov nie je iba o veku, ale aj o individuálnom nastavení človeka.

Skúsenosť verzus energia: rozdiely, ktoré sa dopĺňajú

Kým Elena Kohútiková stavia svoj pohľad na rokoch budovania slovenskej koruny, eura, systémov a rozhodovacích štruktúr, Darina Kmeťová prináša perspektívu modernej manažérky, ktorá stojí v centre každodenného riadenia veľkého tímu a operatívnych rozhodnutí. Obe sa pritom zhodujú, že kľúčom k fungujúcemu líderstvu nie je uniformita, ale práve kombinácia rôznych generácií, skúseností a spôsobov uvažovania. Kohútiková reprezentuje skúsenostnú rovinu líderstva, kde je zásadný nadhľad, schopnosť vidieť veci v širších súvislostiach a rozlišovať, čo je v rozhodovaní podstatné. Dôležité je pre ňu aj to, že líderstvo nevníma ako direktívne odovzdávanie pokynov, ale ako dialóg a zdieľanie skúseností: „Nemám potrebu niekomu priamo hovoriť, čo má robiť. Skôr sa na mňa obracajú sami a vedieme diskusiu. Hovorím im, ako by som to riešila ja, a oni si z toho zoberú to, čo je pre nich prínosné.“

Kmeťová opisuje realitu manažmentu, kde je dôležitá rýchlosť, presnosť a schopnosť fungovať v prostredí, kde tím už musí byť do veľkej miery samostatný. „Mám okolo seba tím, ktorý sa riadi sám,“ hovorí, prirovnáva ho k planétam, ktoré rotujú a fungujú samostatne. Takto vystihuje moderný model riadenia, v ktorom líder nie je mikromanažér, ale skôr koordinátor a garant smerovania. Práve táto autonómia tímu však podľa nej funguje len vtedy, keď stojí na silných ľuďoch s vlastnou expertízou a zodpovednosťou. „To, že sa na nich môžem každý deň spoľahnúť, ma extrémne motivuje,“ dodáva s tým, že motivácia neprichádza z kontroly, ale z dôvery.

Prekážky ako prirodzená súčasť kariéry

Obe líderky sa jednoznačne zhodujú na tom, že prekážky nie sú výnimkou, ale základnou súčasťou profesionálneho života. A práve ich existencia je podľa nich tým, čo formuje schopnosti aj charakter lídrov. „Prekážky sú súčasťou života, riešite ich všade. Práve vtedy, keď si prejdete aj prehrami, vedie vás to k tomu, že sa naučíte hierarchizovať problémy – čo je bežné, čo je malé a čo je naozaj zásadné.“ Tento mentálny filter je podľa Eleny Kohútikovej jedným z najdôležitejších prvkov seniority v manažmente. Nie všetko si zaslúži rovnakú mieru pozornosti a práve skúsenosť učí lídrov rozlišovať, kde má zmysel konať okamžite a kde je, naopak, dôležité zachovať pokoj.

Darina Kmeťová tento pohľad dopĺňa veľmi pragmaticky. Pre ňu je práca s prekážkami súčasťou každodennej reality a nie niečím, čomu sa dá vyhnúť. Zároveň však zdôrazňuje aj ďalší rozmer – pripravenosť na neistotu. V jej prístupe je prirodzené, že každý deň môže priniesť problém, ktorý treba riešiť. Preto je pre ňu kľúčové mať pripravené alternatívne riešenia: „Mám plán A, B, C a priebežne vytváram plán D.“ Tento spôsob myslenia podľa nej nie je len manažérska technika, ale životný postoj, ktorý sa formuje skúsenosťou a opakovanými situáciami, keď sa človek učí reagovať flexibilne a bez paralýzy.

Materstvo a kariéra: realita, nie idealizovaný balans

Jednou z najcitlivejších, ale zároveň najautentickejších tém diskusie bola otázka materstva a jeho prepojenia s kariérou. Obe manažérky sa dotýkajú reality, ktorá sa v korporátnom prostredí často zjednodušuje, no v praxi je omnoho komplexnejšia. Darina Kmeťová opisuje vlastnú skúsenosť aj pohľad žien, s ktorými sa v práci stretáva: „Keď sa ženy rozhodujú medzi prácou a rodinou, väčšinou dajú prednosť práci, pretože sa boja chýb alebo straty pozície, a potom majú pocit, že ukracujú rodinu. Druhý veľký problém je to, ako zladiť prácu a rodinu, a ako sa zbaviť pocitu viny, že niečo zanedbávajú.“ Podľa nej je kľúčové, aby si ženy vedome nastavili priority v čase, nie pod tlakom očakávaní. Sama zdôrazňuje, že kariérne rozhodnutia sa prirodzene menia podľa životnej fázy – a nie je správne predstierať, že všetko sa dá zvládnuť naraz, bez dôsledkov.

Elena Kohútiková k tejto téme pristupuje ešte priamočiarejšie. Hovorí otvorene najmä o tom, že rozhodnutia sú individuálne a nemožno ich zovšeobecňovať: „Keď niekto povie, že rodinu nechce, je to úplne v poriadku, ja to rešpektujem. Dnes je veľa ľudí, ktorí nemajú rodiny, žijú si svoj život, sú šťastní, a niektorí deti ani mať nemôžu.“ Zároveň však v rozhovore zdôrazňuje potrebu určenia životných priorít: „Ak žena rodinu chce, musí si ujasniť, kedy ju chce. Lebo to potom ovplyvňuje jej budúcu kariéru. Mám takú radu – majte deti v „20-tke“, teda podľa možností čo najskôr, v 35-ke môžete robiť kariéru a stále na ňu budete mať ďalších 50 rokov.“ Na záver tejto témy podpredsedníčka Dozornej rady VÚB banky približuje aj spôsob, akým o týchto témach reálne hovorí v praxi: „Nerozprávam sa o tom s každým. Hovorím o tom s kolegyňami, s ktorými mám nejaké zámery do budúcnosti, aby si veci ujasnili a aby som ich vedela usmerniť. Keď niekto nechce, aby som do toho vstupovala, rešpektujem to.“ Za mimoriadne dôležité pre zvládanie rodiny a funkcie považuje schopnosť delegovať, tak v rodine, ako aj v práci. Radí, že sa manažérky majú obklopiť tými najšikovnejšími  a dôverovať im.

Rola žien: skúsenosť, kompromis aj „lepidlo“ tímov

Silnou líniou celej diskusie bola aj úloha žien v korporátnom prostredí, najmä v kontexte rozhodovania, krízových situácií a tímovej dynamiky. Elena Kohútiková v tomto smere hovorí o špecifickej schopnosti žien vstupovať do napätých situácií s cieľom hľadať riešenie, nie konflikt. „Žena vie vystúpiť a navrhnúť riešenie, ktoré nakoniec všetci prijmú. Je častým lepidlom tímu,“ opisuje. Nejde však o vrodenú vlastnosť, ale o kombináciu skúseností, ktoré ženy získavajú počas kariéry aj osobného života, kde sa často učia pracovať s kompromisom, tlakom a zodpovednosťou.

Podľa Kohútikovej práve táto skúsenosť formuje schopnosť vidieť situácie v širšom kontexte. Žena si postupne prechádza situáciami, ktoré ju učia, že nie všetko, čo sa javí ako ideálne riešenie, aj reálne funguje. Z toho sa rodí nadhľad. „Žena sa v kariére naučí kompromisy, získa nadhľad a schopnosť riešiť situácie, ktoré na začiatku vyzerajú neriešiteľne,“ dodáva. Tento vývoj podľa nej nie je rýchly, ale je prirodzený. Práve postupné prechádzanie náročnými situáciami vytvára manažérsku zrelosť, ktorá sa neskôr premieta do schopnosti stabilizovať tímy a prinášať riešenia aj v okamihoch, keď je tlak najvyšší.