Júlia Čillíková: Šťastie praje pripraveným a nadšenie musí vyhrávať nad únavou

Stála pri zrode moderného poisťovníctva, formovala dôchodkovú reformu a dnes dohliada na to, aby bol finančný trh pre spotrebiteľov bezpečnejším miestom. Reč je o výkonnej riaditeľke Úseku regulácie a ochrany finančných spotrebiteľov NBS Júlii Čillíkovej, zaradenej do Siene slávy projektu #FinŽeny. V zaujímavom rozhovore nás učí, prečo je v tíme kľúčové bezpečie a prečo musí autentický líder vedieť priznať chybu, aby mohol rásť. Prečítajte si inšpiratívny pohľad ženy, ktorá búra stereotypy o prísnych bankových úradníkoch a verí, že rešpekt v tíme sa buduje úprimnosťou a schopnosťou načúvať.

Ktorý životný alebo kariérny moment najviac prispel k rozvoju vašej kariéry?

Ťažko sa mi vyberá jeden zlomový moment. Bolo ich viac a dnes ich vnímam skôr ako prirodzenú cestu. Už po štátniciach som dostala príležitosť podieľať sa na budovaní moderného európskeho poisťovníctva, nasledovali zahraničné skúsenosti, vznik Úradu pre finančný trh, dôchodková reforma, rozvoj finančného vzdelávania aj inovácie na finančnom trhu. Mala som šťastie na výzvy a ľudí, od ktorých som sa mohla učiť. V tomto prípade platí, že šťastie praje pripraveným. Najdôležitejšie pre mňa však je to, že ma táto práca aj po rokoch stále motivuje a baví. Bez toho by to nešlo.

Ktorú vlastnosť považujete za najdôležitejšiu pre kariéru vo svete financií?

Ak by som mala vybrať jednu, bola by to kombinácia odbornosti a zodpovednosti – a úprimne, to podľa mňa platí nielen vo financiách, ale takmer v každej oblasti. Odbornosť dáva istotu v rozhodovaní, zodpovednosť pripomína, že nejde len o čísla, ale aj o ľudí a dôsledky. K tomu patrí usilovnosť, húževnatosť a schopnosť znovu sa postaviť na nohy, keď človek spadne. A ak si pritom dokáže zachovať aspoň trochu nadhľadu, ide to celé o niečo ľahšie.

Aké profesionálne a ľudské kvality by mala mať líderka vo svete financií?

Pre mňa je základom odbornosť, bez nej sa v zložitom svete financií nedajú robiť dobré rozhodnutia. Rovnako dôležitá je aj empatia, teda schopnosť počúvať a vnímať, ako sa naše rozhodnutia dotýkajú ľudí. Veľký význam má aj integrita a zodpovednosť, pretože vo financiách má každé rozhodnutie svoje dôsledky. A napokon schopnosť priznať si chybu, poučiť sa z nej a pracovať so spätnou väzbou. Ak sa ľudia v tíme cítia bezpečne, môžu sa zasmiať, otvorene hovoriť o veciach, a vedia, že ich líder za nimi stojí, pracuje sa im lepšie aj v náročných situáciách.

Musí sa človek manažérom narodiť, alebo sa to dá naučiť?

Netrúfam si povedať, že platí len jedno alebo druhé, asi je to niekde medzi. Je to podobné ako v športe – talent pomôže, ale bez práce to nejde.

Kedy ste sa naposledy museli prekonať?

Niekedy sa musím prekonať pri „povinných jazdách“, ktoré k životu manažéra jednoducho patria a nie vždy sú úplne zábavné. Občas musím prekonávať aj samu seba, pokiaľ ide o hľadanie rovnováhy medzi prácou a životom. Keď si však spravím malú bilanciu, zdá sa mi, že dni, keď idem do vecí s nadšením a naplno, sú minimálne v remíze – a potichu si fandím, že nadšenie a nasadenie u mňa zatiaľ vedú.

Stretli ste sa niekedy s impostor syndrómom? Ak áno, ako sa vám s ním podarilo vyrovnať?

Nenazývala by som to impostor syndrómom. Skôr si myslím, že je úplne prirodzené mať občas pochybnosti, najmä keď človek preberá väčšiu zodpovednosť alebo vstupuje do nových, často aj medzinárodných prostredí. Pre mňa sú tieto momenty skôr signálom, že mi na práci záleží. Dôležité je nenechať sa nimi paralyzovať, ale brať ich ako impulz na prípravu, prácu a udržanie zdravého nadhľadu. Veľmi mi pritom pomáha opierať sa o fakty, vlastnú prípravu a spätnú väzbu od ľudí, ktorým dôverujem.

Čo vám počas pracovného dňa vie spoľahlivo pokaziť náladu a čo vám ju zasa zlepší?

Náladu si zvyčajne nenechám pokaziť – a keď sa to aj stane, nebýva to nadlho. Skôr než frustráciu preferujem otvorenú spätnú väzbu alebo zamyslenie sa nad tým, či som úlohu dostatočne jasne formulovala. Čo mi však prekáža, je klamstvo, lenivosť a vyhováranie sa. Naopak, energiu mi dodáva vecná diskusia, dobrá spolupráca v tíme a momenty, keď vidím, že naša práca má reálny vplyv. Práca ma stále baví a napĺňa ma energiou. Zatiaľ mi to, aj matematicky povedané, stále vychádza do plusu, a práve preto ju robím s chuťou.

Máte tip, ako hospodáriť s energiou pri náročných pracovných dňoch?

Snažím sa byť dlhodobo „v pluse“. Pomáha mi rozlišovať medzi tým, čo horí hneď, a tým, čo je naozaj dôležité. Pracujem aj na úlohe strážiť si balans – prácu, spánok, čas pre seba, rodinu a priateľov. Keď sú dobré dni, snažím sa trochu si „uložiť energiu“, aby som mala z čoho čerpať, keď prídu tie náročnejšie. Nie každý deň je modrá obloha a je úplne v poriadku s tým počítať. Energia, skrátka, nie je nekonečná, treba s ňou narábať rovnako rozumne ako s financiami.

Akým spôsobom zvyčajne dávate kolegom najavo svoju nespokojnosť?

Snažím sa reagovať obratom, otvorene a vecne, ideálne v súkromí. Kritika by mala smerovať k riešeniu, nie k osobným výčitkám. V tíme je dôležité mať jasno, preto kladiem dôraz na čitateľnú spätnú väzbu a uistenie, že ani kritická poznámka neznamená, že si prácu nevážim. Rovnako považujem za dôležité vypočuť si aj protiargumenty.

Máte recept na to, ako úspešne požiadať o zvýšenie platu či povýšenie?

V ideálnom svete by výsledky práce a vôľa automaticky generovali kariérny rast. V realite sa preto oplatí mať pripravené jasné argumenty založené na konkrétnych výsledkoch a prínose, nie na emóciách. Rovnako dôležité je vedieť pomenovať svoje ambície a hovoriť o nich otvorene, vecne a bez zbytočného ostychu.

Akým predsudkom a stereotypom podľa vás ženy vo finančnom svete čelia?

Mala som asi šťastie – buď som bola v otvorenejšom prostredí, alebo som si niektoré veci jednoducho nepripúšťala. V pracovnom prostredí sa dnes rozdiely postupne stierajú, hoci občas stále treba zabojovať – aj preto som ambasádorkou Equal Pay Day. Stále však pretrvávajú pochybnosti o odbornej autorite žien či očakávanie nižších ambícií, rovnako ako nerovnomerné rozdelenie práce v rodinách. Tieto stereotypy sa síce postupne oslabujú, no je dôležité ich pomenúvať a vyvracať. Zároveň netreba zabúdať ani na ženy – spotrebiteľky. Najmä ženy z ohrozených skupín potrebujú podporu a primeranú finančnú gramotnosť, aby sa vedeli v zložitom finančnom svete lepšie orientovať.

Na čo kladiete najväčší dôraz pri mentorovaní mladších kolegýň?

Nepovedala by som, že vedome mentorujem, skôr sa snažím prirodzene podporovať kolegov a kolegyne okolo seba. Pri ženách je pre mňa dôležité ukázať, že to ide – aj v náročnom prostredí a pri zodpovedných témach. Snažím sa podporovať budovanie sebavedomia postaveného na reálnych schopnostiach. Povzbudzujem ich, aby sa nebáli pýtať, formulovať vlastný názor a preberať zodpovednosť.