Keď dôvera mení kariéru: Eva Belková o výzvach, ktoré formujú úspech

Eva Belková patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenského finančného sektora. Ako partnerka v BDO Slovensko stojí za riadením komplexných finančných a outsourcingových služieb pre domácich aj medzinárodných klientov a dlhodobo sa pohybuje v prostredí, kde sa stretáva vysoká odbornosť s ešte vyššími nárokmi na rozhodovanie a zodpovednosť. Zároveň je laureátkou Siene Slávy projektu #FinŽeny, ktorý oceňuje výnimočné líderky biznisu. V inšpiratívnom rozhovore hovorí o momentoch, ktoré ju profesijne formovali, o prekonávaní pochybností, stereotypoch vo financiách, ale aj o tom, čo podľa nej robí z dobrej manažérky skutočnú líderku.

Ktorý životný alebo kariérny moment najviac prispel k rozvoju vašej kariéry?

Najviac ma posunuli situácie, keď som dostala dôveru riešiť zložité prípady s veľkou zodpovednosťou. Práve v týchto okamihoch som si uvedomila, že rast prichádza najmä vtedy, keď sa človek nebojí prijať výzvy.

Stretli ste sa niekedy s impostor syndrómom? Ak áno, ako sa vám podarilo s ním vyrovnať?

Áno, najmä v začiatkoch. Pomohlo mi uvedomiť si, že pochybnosti má občas každý – aj veľmi skúsení ľudia. Opieram sa o fakty, výsledky a otvorenú komunikáciu. A najmä som sa naučila byť na seba menej prísna. 

Akým predsudkom čelia ženy vo finančnom svete?

Stále sa stretávame s predsudkom, že ženy sú menej rozhodné alebo menej ochotné riskovať. V praxi však vidím, že ženy často rozhodujú veľmi zodpovedne a strategicky. Tieto stereotypy sa postupne lámu, no ešte stále je na čom pracovať. Často treba ženám na dôležitých mítingoch odovzdať slovo, a keď ho konečne dostanú, určite vedia pomenovať problém a prísť s riešením – v tomto sú ženy excelentné.

Ktorú vlastnosť považujete za najdôležitejšiu pre kariéru vo svete financií?

Odolnosť. Finančný svet je dynamický, často pod tlakom a plný zmien. Schopnosť ustáť náročné situácie, poučiť sa z chýb a ísť ďalej považujem za absolútne kľúčovú. 

Aké profesionálne a ľudské kvality by mala mať líderka vo svete financií?

Líderka vo financiách by mala spájať odbornosť s ľudskosťou. Dôležitá je integrita, schopnosť rozhodovať sa na základe dát, ale aj empatia a odvaha prevziať zodpovednosť. Vo svete, kde sú financie často o tlaku a riziku, sú práve pokoj, nadhľad a férovosť kľúčovou pridanou hodnotou. 

Na čo kladiete najväčší dôraz pri mentorovaní mladších kolegýň?

Najviac kladiem dôraz na sebadôveru a samostatné uvažovanie. Povzbudzujem ich, aby sa nebáli klásť otázky, robiť rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť. Odborné znalosti sa dajú naučiť, ale zdravé sebavedomie a schopnosť presadiť sa sú pre kariéru kľúčové. Takisto mladším kolegyniam pomáham odhaliť ich skryté „superschopnosti“. Každá ich má, len je zvyčajne príliš skromná, aby o nich hovorila. 

Musí sa človek manažérom narodiť, alebo sa to dá naučiť?

Niektoré predispozície môžu pomôcť, ale manažment je najmä zručnosť, ktorá sa dá naučiť. Skúsenosť, spätná väzba a ochota na sebe pracovať sú oveľa dôležitejšie než vrodený talent. 

Máte recept na to, ako úspešne požiadať o zvýšenie platu či povýšenie?

Základom je pripravenosť. Mať jasno v tom, akú hodnotu firme prinášam, vedieť to podložiť výsledkami a zároveň načasovať rozhovor. Dôležité je komunikovať vecne, s rešpektom, ale zároveň bez zbytočnej skromnosti. 

Kedy ste sa naposledy museli prekonať?

Prekračovanie komfortnej zóny je pre mňa dlhodobou súčasťou práce. Naposledy to bolo v situácii, keď som musela rýchlo urobiť zložité strategické rozhodnutie v neistom kontexte. Nebolo to jednoduché, ale práve tieto momenty človeka najviac posúvajú. 

Máte tip, ako hospodáriť s energiou pri náročných pracovných dňoch?

Uvedomila som si, že energia je obmedzený zdroj, ktorý treba manažovať podobne ako čas. Pomáha mi jasne si priorizovať úlohy, nebáť sa povedať „nie“ a zaradiť počas dňa krátke prestávky. Rovnako dôležitý je kvalitný spánok a schopnosť aspoň na chvíľu „vypnúť hlavu“. Mne pomáha najmä šport. 

Čo vám počas pracovného dňa vie spoľahlivo pokaziť náladu, a čo vám ju zasa zlepší?

Pokaziť náladu mi dokáže zbytočné plytvanie časom, napríklad neochota pripraviť sa, alebo riešiť veci priamo. Naopak, vždy ma veľmi poteší profesionálny a otvorený dialóg, keď sa aj náročná situácia rieši vecne a s rešpektom. A, samozrejme, keď sa tímu podarí posunúť projekt do úspešného finále.

Akým spôsobom zvyčajne dávate kolegom najavo svoju nespokojnosť?

Snažím sa byť otvorená, vecná a pritom empatická. Verím, že spätná väzba má zmysel len vtedy, keď je konkrétna, konštruktívna a smeruje k riešeniu. Verím v otvorenú komunikáciu oboma smermi, smerom nadol, ale aj smerom nahor. Snažím sa vytvárať „safe space“, aby sa kolegovia nebáli dať spätnú väzbu aj mne. Ja sama sa stále mám čo učiť.