top of page

Lucia Capová: Odvaha nie je neprítomnosť strachu, ale schopnosť vytrvať

před 11 minutami
Minut čtení: 6

Lucia Capová, senior manažérka SME v Generali Slovenská distribúcia, sa venuje rozvoju podnikateľského segmentu, podpore obchodnej siete a riešeniam pre malých a stredných podnikateľov. Je jednou z nominovaných osobností prvého slovenského prehľadu 30 inšpiratívnych žien vo financiách projektu #FinŽeny. Svoju kariéru charakterizuje slovom odvaha, pretože podľa nej znamená schopnosť rozhodovať sa a vytrvať aj v neistých situáciách. Ženám, ktoré začínajú kariéru v biznise, radí, aby sa nebáli ambícií a budovali si meno na výsledkoch a charaktere.


Lucia Capová, senior manažérka SME v Generali Slovenská distribúcia

Keby ste mali opísať svoju kariéru jedným slovom, ako by znelo a prečo?

Odvaha. Nie preto, že by som sa nikdy nebála. Práve naopak, myslím si, že odvaha nie je neprítomnosť strachu, ale schopnosť rozhodnúť sa a konať aj vtedy, keď nemáte istotu, že všetko vyjde. Počas svojej kariéry som urobila množstvo rozhodnutí, ktoré neboli jednoduché. Niektoré sa týkali biznisu, iné ľudí a niektoré aj mňa. Naučila som sa, že ak chcete niečo vybudovať, nemôžete čakať na ideálne podmienky. 


Som človek, ktorý má rád výzvy, vysoké ciele a výsledky. Ale dnes už viem, že nie každé víťazstvo je viditeľné navonok. Niekedy je najväčším víťazstvom jednoducho nevzdať sa, hoci by to bolo oveľa jednoduchšie. A možno ešte jedna vec. Odvaha nie je len vedieť začať, niekedy je oveľa ťažšie vytrvať.


Akú emóciu by ste chceli, aby si ľudia spájali s vašou prácou alebo vaším menom?

Dôveru. Chcela by som, aby ľudia vedeli, že keď niečo poviem, myslím to vážne. Že sa na mňa môžu spoľahnúť, hoci situácia nie je jednoduchá. Nemusíme mať vždy rovnaký názor. A určite nie som človek, ktorý každému povie len to, čo chce počuť. Verím však, že aj nepríjemné veci sa dajú povedať otvorene, férovo a s rešpektom.


Vediem ľudí, od ktorých očakávam veľa. Ale rovnako veľa očakávam aj od seba. Viem byť náročná, niekedy možno aj nekompromisná, ale nikdy nechcem, aby ľudia mali pocit, že sú pre mňa iba číslom v tabuľke. Chcem, aby rozumeli tomu, prečo robíme to, čo robíme. Aby cítili, že ich práca má zmysel a že v nich verím, aj keď práve neprechádzajú najlepším obdobím. Pre mňa je dôvera niečo, čo sa nedá prikázať. Dá sa iba zaslúžiť.


Keď sa obzriete späť, čo bolo doteraz vašou najväčšou kariérnou výzvou?

Jednoznačne rok 2025. Rok, ktorý ma naučil o líderstve možno viac než všetky predchádzajúce roky dokopy. Po organizačných zmenách som sa ocitla v novom prostredí, medzi ľuďmi, ktorí mali za sebou spoločnú históriu, skúsenosti a vlastný spôsob fungovania. Ja som prichádzala so svojimi skúsenosťami, názormi a najmä s obrovskou zodpovednosťou za ľudí, s ktorými sme roky niečo budovali. 


Musela som sa naučiť veľa nového, pochopiť iné pohľady, nájsť si svoje miesto a zároveň nestratiť odvahu povedať vlastný názor. Aj vtedy, keď bol odlišný. Nebudem tvrdiť, že to bolo jednoduché. Boli dni, keď som sa musela naozaj zhlboka nadýchnuť, aby som dokázala ísť ďalej. Keď som si nebola istá, či robím všetko správne, ale vedela som, že sa nemôžem vzdať. Nie preto, že by som sa bála o seba. Najviac mi záležalo na tom, aby všetko, čo sme s mojimi ľuďmi roky budovali, malo svoju budúcnosť aj v nových podmienkach. A paradoxne práve tí ľudia, o ktorých budúcnosť som mala najväčšiu obavu, boli mojou najväčšou silou. A hoci som niekedy pochybovala o sebe, nepochybovala som o nich. Vedela som, čo dokážu, koľko práce za nami je, a že stojí za to pokračovať.


Veľmi dôležitá bola pre mňa aj dôvera a priestor, ktorý som dostala od vedenia. Vážim si snahu pochopiť „náš“ svet, ktorý má svoje špecifiká, aj otvorené diskusie. Práve možnosť diskutovať, pozrieť sa na veci z oboch strán a zároveň mať priestor na samostatnosť boli pre mňa veľmi dôležité. Dnes sa na toto obdobie pozerám s rešpektom, ale aj s hrdosťou. Zvládli sme ho. Posunuli sme sa ďalej a dokázali sme, že aj veľká zmena môže byť začiatkom niečoho dobrého. A ja som si z toho odniesla jednu veľmi dôležitú skúsenosť – líderstvo nie je o tom, že nikdy nemáte strach. Je o tom, že aj keď sami hľadáte pevnú pôdu pod nohami, dokážete byť oporou pre ľudí, ktorí vám dôverujú.


Aké hodnoty považujete pri svojej práci za najdôležitejšie a prečo?

Čestnosť, zodpovednosť a pracovitosť. Možno to znie jednoducho, ale práve tieto hodnoty považujem za základ všetkého, čo má dlhodobo fungovať. Verím, že úspech sa nedá postaviť na skratkách. Môžete mať talent, skúsenosti aj výborné nápady, ale ak vám chýba charakter a ochota pracovať, skôr či neskôr sa to prejaví. Na ľuďoch si veľmi vážim, keď sa dokážu postaviť k problémom čelom. Keď nehľadajú výhovorky, ale riešenia. A keď sa správajú férovo aj vtedy, keď sa nikto nepozerá. Sama sa snažím podľa týchto princípov žiť. Nie vždy je to pohodlné a nie vždy vás za to budú mať všetci radi. Časom som však pochopila, že nie je mojou úlohou páčiť sa každému. Mojou úlohou je robiť rozhodnutia, za ktorými si dokážem stáť. Pretože popularita a rešpekt nie sú to isté. A ja si oveľa viac vážim rešpekt.


Ako ste sa naučili pracovať so stresom?

Myslím si, že sa to ešte stále učím. Keď nesiete zodpovednosť za výsledky, ľudí a rozhodnutia, stres je prirodzenou súčasťou vašej práce. Dlho som mala pocit, že musím mať všetko pod kontrolou a na všetko nájsť riešenie. A priznám sa, nie vždy sa mi darí nechať pracovné problémy za dverami kancelárie. Keď mi na niečom záleží, premýšľam nad tým aj vtedy, keď by som už možno nemusela. Postupne som však pochopila, že nie všetko dokážem ovplyvniť. 


Dokážem ovplyvniť to, ako na situáciu zareagujem, aké rozhodnutia urobím a koľko energie venujem veciam, ktoré skutočne dokážem zmeniť. Učím sa nereagovať na všetko okamžite, dopriať si odstup a zachovať pokoj aj v situáciách, ktoré sú náročné. Nechcem vytvárať obraz ženy, ktorá všetko zvláda s úsmevom a nikdy nepochybuje. Aj ja mám náročné dni, obavy a chvíle, keď potrebujem zastaviť. Sila podľa mňa nespočíva v tom, že vás nič nerozhodí. Ale v tom, že sa dokážete vrátiť k pokoju a pokračovať ďalej.


Akú úlohu zohráva vo vašej kariére networking a budovanie profesijných vzťahov?

Obrovskú. Ale networking pre mňa nikdy nebol o zbieraní kontaktov či vizitiek. Je o skutočnom záujme o ľudí. Za roky v biznise som stretla množstvo výnimočných osobností. Podnikateľov, kolegov, lídrov aj ľudí, ktorí možno nemajú veľké funkcie, ale majú obrovskú vnútornú silu a charakter. Veľmi rada počúvam príbehy ľudí, ktorí niečo vybudovali. Zaujíma ma nielen to, čo dosiahli, ale najmä to, akou cestou sa k tomu dostali. Čo museli prekonať, kde urobili chyby a čo ich naučili.


Verím v dlhodobé vzťahy. Nie v také, ktoré fungujú iba vtedy, keď od niekoho niečo potrebujete. A myslím si, že práve vo finančnom svete, kde sa často rozprávame o číslach, produktoch a výkonnosti, nesmieme zabúdať na jednu základnú vec – biznis robia ľudia s ľuďmi. A bez dôvery nefunguje ani ten najlepší obchodný model.


Akú radu by ste dali ženám, ktoré začínajú svoju kariéru vo financiách?

Aby sa nebáli mať ambície a aby sa za ne nikdy neospravedlňovali. Nemyslím si, že ženy musia dokazovať, že sú lepšie ako muži. Mali by však mať odvahu ukázať, čo v nich je, a nebáť sa prevziať zodpovednosť. Zároveň by som im poradila, aby nehľadali skratky. Aby sa učili, pracovali na sebe, obklopovali sa kvalitnými ľuďmi a budovali si vlastné meno na výsledkoch a charaktere.


A ešte niečo, čo považujem za veľmi dôležité. Nemusia sa snažiť byť niekým iným, aby uspeli. Žena môže byť empatická a zároveň náročná. Môže byť citlivá a pritom robiť odvážne rozhodnutia. Môže byť mamou, manželkou a zároveň mať veľké kariérne ambície. Sama viem, že skĺbiť všetky tieto úlohy nie je vždy jednoduché. Niekedy máte pocit, že by ste potrebovali, aby mal deň oveľa viac hodín. Ale nemyslím si, že musíme byť dokonalé vo všetkom, čo robíme. Nemusíme si vyberať medzi ženskosťou a silou. Oboje môže byť našou výhodou.


Keby ste mali definovať úspech bez použitia slov „kariéra“ alebo „peniaze“, ako by znela vaša definícia?

Pre mňa je úspech možnosť pozrieť sa späť a vedieť, že to celé malo zmysel. Že som niečo vybudovala. Že som niekomu pomohla vyrásť. Že som dokázala prekonať aj obdobia, keď veci nešli podľa predstáv. Samozrejme, teším sa z dobrých výsledkov a z dosiahnutých cieľov. Som súťaživý človek a nemám problém to priznať. Nerada prehrávam a vždy hľadám spôsob, ako sa posunúť ďalej. Ale čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že samotné čísla nestačia.


Veľmi si vážim aj ocenenie FinŽeny. Nie ako potvrdenie, že som už niečo dosiahla a môžem sa zastaviť. Skôr ako pripomenutie, že práca, ktorú robím, môže mať dosah aj za hranicami môjho každodenného pracovného sveta. A keď sa raz obzriem späť, nechcela by som, aby si ľudia pamätali iba moje výsledky. Chcela by som, aby si pamätali, že som im verila, hoci si oni sami ešte neverili.


bottom of page