Slávka Miklošová: Namiesto emócií volím vecnosť a namiesto výhovoriek hľadám riešenia

Ako sa vypracovať na čelo významnej finančnej inštitúcie a nestratiť pritom empatiu a nadhľad? Dá sa vybudovať rešpekt v konzervatívnom svete financií bez toho, aby človek obetoval svoje hodnoty? Na tieto otázky odpovedá jedna z najvýraznejších žien na slovenskom poisťovacom trhu. Generálna riaditeľka KOMUNÁLNEJ poisťovne Slávka Miklošová v rozhovore priznáva, že aj ona využíva pomoc koučky a neustále na sebe pracuje. Členka Siene slávy projektu  #FinŽeny hovorí o prísnejšom hodnotení žien vo finančnom svete, ale aj o dôležitosti rodinného zázemia pri budovaní kariéry.

Aké profesionálne a ľudské kvality by mala mať líderka vo svete financií?

Každý líder, bez ohľadu na pohlavie či oblasť pôsobenia, potrebuje najmä rozmýšľať v súvislostiach a robiť rozhodnutia, za ktoré vie niesť zodpovednosť. To si vyžaduje analytické myslenie, vytrvalosť a pružnú reakciu na meniace sa podmienky. Rovnako dôležitá je práca s ľuďmi – motivovať ich, počúvať a pristupovať k nim s empatiou, aby mali priestor ďalej rásť. Líder by mal byť zároveň odolný voči tlaku a konať eticky aj v zložitých situáciách.

Musí sa človek manažérom narodiť, alebo sa to dá naučiť?

Nemyslím si, že človek sa musí ako manažér narodiť. Prax mi to potvrdila – samotný talent nestačí, rovnako dôležité je dlhodobo pracovať na sebe a svojej odbornosti. Cieľavedomý človek s analytickým myslením sa môže vypracovať na kvalitného lídra vďaka skúsenostiam, mentoringu a ochote učiť sa. Ja sama vnímam manažérsku prácu ako proces neustáleho rozvoja, v ktorom sa snažím, aj s pomocou koučky, systematicky zlepšovať a posúvať ďalej.

Akým predsudkom a stereotypom podľa vás ženy vo finančnom svete čelia?

Ženy vo finančnom svete často čelia prísnejšiemu hodnoteniu ako ich mužskí kolegovia. Ak sú rozhodné a asertívne, bývajú vnímané ako príliš tvrdé. Ak prejavia empatiu, považujú ich za málo razantné. Myslím si však, že oveľa dôležitejšie ako pohlavie sú odbornosť a profesionalita. Aj preto u nás v rámci skupiny Vienna Insurance Group vnímame podporu príležitostí trochu inak. Našou ambíciou nie sú kvóty, hoci v manažmente KOMUNÁLNEJ poisťovne máme 40 % žien. Snažíme sa v prvom rade vytvárať prostredie a podmienky, v ktorých majú ženy aj muži rovnakú príležitosť presadiť sa a zároveň lepšie zladiť svoj pracovný a osobný život.

Ktorý životný alebo kariérny moment najviac prispel k rozvoju vašej kariéry?

Za jeden z kľúčových momentov považujem rozhodnutie prijať pracovnú ponuku v zahraničí a odísť pracovať do Viedne v rámci skupiny Vienna Insurance Group. Pôsobenie v medzinárodnom prostredí mi dalo širší nadhľad, nové skúsenosti aj väčšiu sebadôveru. Po niekoľkých rokoch som sa vrátila na Slovensko už v manažérskej pozícii, čo výrazne ovplyvnilo ďalšie smerovanie mojej kariéry. Po celý čas však bola pre mňa kľúčová podpora rodiny, bez nej by takáto cesta nebola možná.

Akým spôsobom zvyčajne dávate kolegom najavo svoju nespokojnosť?

Vždy sa snažím komunikovať otvorene a vecne. Ak niečo nefunguje, pomenujem problém, ale dôraz kladiem najmä na pochopenie jeho príčin a prijatie opatrení, aby sa situácia neopakovala. Zároveň si nechávam priestor, aby som si svoju reakciu vždy premyslela. Je pre mňa dôležité, aby emócie nenarušili atmosféru v tíme a vzájomnú dôveru. Otvorená komunikácia a rešpekt sú podľa mňa základom dobre fungujúcej spolupráce.

Čo vám počas pracovného dňa vie spoľahlivo pokaziť náladu a čo vám ju zasa zlepší?

Som veľmi systematický typ a každý deň začínam plánovaním. Do ranného zoznamu mi však, samozrejme, počas dňa pribúdajú aj úplne nové úlohy. O to viac ma potom napĺňa okamih, keď vidím, že všetko na mojom „to do liste“ je splnené. Obzvlášť vtedy, keď sa podarí posunúť alebo uzavrieť tému, ktorou sa zaoberám dlhší čas. Naopak, vyčerpávajú ma dni, keď väčšinu energie pohltia operatívne „krízy“, zbytočná administratíva alebo e-maily. Veľmi citlivo vnímam aj odchody kvalitných ľudí s potenciálom. Nájsť a udržať si dnes dobrých odborníkov je čoraz náročnejšie.